JULIETT777

Už veľmi dlho sa zaoberám myšlienkou, založiť si vlastný blog - akúsi bútľavú vŕbu. Túto myšlienku som ako vidíte konečne zrealizovala a to hlavne po mojej skúsenosti s našimi mestkými "policajtmi". Poviem vám doteraz som nemala voči nim až také výhrady ako teraz. Už je to druhý deň, čo mi zostane zle a pocitujem vnútornú triašku, len keď sa pozriem na niekoho uniformovaného. Pýtate sa prečo je to tak? Stručne vám opíšem ten môj "nádherný" zážitok. Dobre naladená som sa s kamarátmi vracala z discotéky, ked tu nás popadla myšlienka osviežiť sa vo fontáne. Ako malí sme si vyhrnuli rifle a šup ho do fontany. Chvíľu sme sa v tej chladnej vode poprechadzali, podotýkam že sme pritom nevyvádzali. Po 5 - 6 minutach sme vyšli. Už sme boli 10 metrov od fontany, obišlo nás auto mestkých "policajtov". Keďže kamarát zaostával, sadli sme si na lavičku o niečo ďalej s tým, že naňho počkáme. Ako sme sa s kamarátkou rozprávali, zrazu nas vyrušil škripot bŕzd. Pred namy sa zjavilo auto mestkej "policie", z neho vybehol jeden chlapec, nič mi nepovedal, surovo ma schytil za ruku, za hlavu a hodil ma do auta, ešte teraz mám na ruke modriny. Pritom kamaratku, ktora bola tiež vo fontane si ani nevšimol. Keď som sa ho spýtala, prečo práve mňa hodil do auta, jeho odpoveď bola. Pretože som hodil vás. Dobrá odpoveď no nie? Poviem vám ľudkovia, nechceli by ste to zažiť. Viacerí ľudia mi najskôr vraveli, že mám naňho podať sťažnosť, ale keď sa dozvedeli o koho ide, odporučili mi radšej aby som sa nato vykašlala, vraj je naňho už veľa sťažností. Ak by sa dozvedel, že som si nańho sťažovala, tak by si ma našiel a pekne by si ma podal. Najväčší paradox je, že ľudia ako on by nás mali ochraňovať a pritom nikdy nie sú tam kde ich treba. Stačí ak si spomeniem, keď ma okradli pred poštou. Ukradli peňaženku z tašky, v ktorej som mala 5400,--SKK a creditku. Uplakaná som utekala za mestkými, či náhodou nevideli niečo na kamere, ale oni sa tam pekne smiali a poslali ma k zeleným. Tí nič nezistili. S papierom od nich som sa vrátila znova k mestkým, aby som si pozrela či neuvidím kto mi tú peňaženku vytiahol z tašky. Samozrejme nebolo nič vidieť, pretože na dané miesto nebola zaostrená kamera, takže boli vidieť iba siluety postáv. Naše mesto je plné kamier, ktoré ale neslúžia nám, ale mestkým "policajtkom" na pobavenie. Podobné zážitky neprajem nikomu. Osobne sa už nikdy nezbavím toho strašného pocitu, ktorý ma prebodne akonáhle zbadám hocakú uniformu.